Spoločná osobná starostlivosť a ďalšie pripravované novinky

Ministerstvo spravodlivosti SR predložil návrh zákona do medzirezortného pripomienkového konania, ako prejav snahy o riešenie rodinnoprávnej agendy na súdoch.

Navrhovaným zákonom má dôjsť k zmene zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov, ale najmä zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov. Navrhované účinnosť týchto zmien je navrhovaná na 1. decembra 2022. Návrh zákona ešte čaká okrem medzirezortného pripomienkového konania proces schvaľovania v Národnej rade SR, preto sa očakávajú ďalšie úpravy navrhovaného zákona.

Spoločná osobná starostlivosť

Predkladateľ zákona navrhuje zaviesť k doterajším možnostiam zverenia dieťaťa do výlučnej alebo striedavej osobnej starostlivosti, aj možnosť zverenia dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Základným princípom spoločnej osobnej starostlivosti je, že vzťah rodičov k deťom a vzťah rodičov medzi sebou zostáva v rodičovskej rovine napriek rozvodu/rozchodu prakticky nezmenený. Dotknutý je prakticky iba fyzickou odlukou rodičov. To je základným rozdielom medzi výlučnou alebo striedavou osobnou starostlivosťou, kedy o starostlivosti od dieťa rozhoduje rodič, ktorý má dieťa zverené, resp. rodič, ktorý má dieťa zverené pre to ktoré obdobie (striedavá).

Predpokladom takejto možnosti bude spôsobilosť oboch rodičov dieťa vychovávať, vzájomný súhlas so spoločnou osobnou starostlivosťou a ich záujem o tento druh starostlivosti. Rovnako dôležité bude, ak tento spôsob zverenia dieťaťa bude v jeho záujme a budú zaistené jeho potreby.

Navrhované zmena a doplnenie zákona o rodine:

V § 24 odsek 1 znie: „(1) V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do  osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.“.

V § 24 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie: „(2) Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so spoločnou osobnou starostlivosťou, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.“.

Doterajšie odseky 2 až 5 sa označujú ako odseky 4 až 6.

V § 24 ods. 3 sa za slovom „takto“ vypúšťa slovo „lepšie“.

V § 24 ods. 5 sa na konci pripája táto veta: „Nesúhlas jedného z rodičov so striedavou osobnou starostlivosťou alebo spoločnou osobnou starostlivosťou obidvoch rodičov nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti sa dohodnúť na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ani mu nemôže byť inak na ťarchu.“.

§ 62 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie: „(7) Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej starostlivosti rodičov, súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného.“.

Povaha spoločnej osobnej starostlivosti si vyžaduje súhlas (dohodu) oboch rodičov, i keď v prípade striedavej osobnej starostlivosti môže nastať situácia, že postačí súhlas len jedného z rodičov. Nesúhlas jedného z rodičov s  akoukoľvek formou starostlivosti nemá vplyv na posudzovanie jeho schopnosti dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ani mu nemôže byť inak na ťarchu. Všetky tri formy zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti rodičov sú rovnocenné a súd medzi nimi rozhoduje na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa. Preto ani nesúhlas rodiča s niektorou z týchto foriem nemôže mať pre tohto rodiča negatívne následky, ani nemôže byť považovaný za prejav neschopnosti dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom, ale len za prejavenie legitímneho odlišného názoru pri hľadaní najlepšieho záujmu dieťaťa, a v tomto rozsahu nemôže rodičovi, ktorý vyslovil  svoj nesúhlas, pri ďalšom rozhodovaní súdom o forme starostlivosti priťažiť. [1]

Ďalšie navrhované zmeny

Novelou zákona má byť zabezpečené, aby veci týkajúce sa jedného dieťaťa, ako aj jeho súrodencov, riešil výlučne jeden poručený sudca. Náhodný výber sudcu teda bude zabezpečený pri prvom výbere a v prípade ďalších konaní tento sudca zostáva zákonným sudcom.

V prípade konaní o výkon rozhodnutia v súvislosti s maloletými deťmi má byť povinne nariadené pojednávanie. Má sa tým zabezpečiť možnosť sudcu výchovne pôsobiť na účastníkov konania z pozície autority s cieľom dopomôcť k dobrovoľnému plneniu. Sudca bude mať okrem toho právo nariadiť rodičom mediáciu alebo absolvovať psychologické poradenstvo.

Pri výkone rozhodnutí o úprave styku dieťaťa s druhým rodičom by mal byť vždy prítomný zákonný sudca. Opäť sa predpokladá pozitívny vplyv prítomnosti autority pri takomto úkone.

[1] Dôvodová správa k návrhu zákona

https://www.slov-lex.sk/legislativne-procesy/-/SK/dokumenty/LP-2022-127

https://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=3682