Spoločná osobná starostlivosť rodičov o dieťa

Dňa 4.októbra 2022 poslanci Národnej rady SR schválili niekoľko zmien zákona o rodine. Jednou z najvýznamnejších zmien je zavedenie novinky vo forme inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa po ich rozvode či rozchode. Zmeny budú účinné od nového roku, t. j. 1. január 2023.

Spoločná osobná starostlivosť tak dopĺňa dvojicu už existujúcich foriem osobnej starostlivosti a je s nimi rovnocenná. Spoločná starostlivosť tak pribudne ako možnosť úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi po rozvode alebo rozchode k osobnej starostlivosti jedného z rodičov alebo striedavej osobnej starostlivosti. 

Čo to vlastne je a za akých podmienok je vhodná?

Dôvodová správa k novele uvádza, že spoločná osobná starostlivosť obidvoch rodičov je formou starostlivosti o dieťa, kde spôsob rozhodovania rodičov o starostlivosti o dieťa zostáva rovnaký ako v období pred rozvodom manželstva (či rozchodom v prípade partnerského spolužitia) a rodičia majú záujem, aby starostlivosť, ktorú spoločne zaviedli a v praxi im funguje, naďalej pokračovala.

Rodičia sa v prípade spoločnej osobnej starostlivosti naďalej starajú a rozhodujú o každodenných záležitostiach dieťaťa spoločne, a to bez ingerencie zo strany štátu.  Pri tejto forme teda zostáva zodpovednosť rodičov v rámci osobnej starostlivosti ponechaná ako pred rozvodom či rozchodom, a to bez toho, aby sa musel vymedziť interval kedy a kto sa o dieťa osobne stará, ako je tomu pri striedavej starostlivosti.

Spoločná osobná starostlivosť je vhodná pre rodičov, medzi ktorými neprebieha vážny konflikt a sú schopní sa dohodnúť na každodenných záležitostiach týkajúcich sa ich dieťaťa. 

Je vhodná v prípadoch, ak sa rodičia po rozvode odlúčili, avšak vzdialenosť ich bydlísk je malá či pre tých ktorí aj po rozvode či rozchode zostávajú z akýchkoľvek dôvodov žiť v jednej domácnosti, čo v realite nebýva úplne zriedkavým javom.

Dôvody pre novú formu starostlivosti

Zákonodarca chce novelou podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb oboch rodičov s ich dieťaťom aj po rozvode či rozchode a zavedenie tohto inštitútu zodpovedá zneniu Princípov európskeho rodinného práva týkajúce sa rodičovskej zodpovednosti. Navyše ukotvenie spoločnej osobnej starostlivosti rodičov o dieťa v slovenskom zákone o rodine (konkrétne v § 24) je inšpirované viacerými zahraničnými právnymi kódexami, kde je spoločná osobná starostlivosť zavedená už dlhšie (napríklad nemecký občiansky zákonník, rakúsky, švajčiarsky či český občiansky zákonník).

Východiskom pre spoločnú starostlivosť je myšlienka, že vzťah rodičov síce skončil, avšak neskončil vzťah s ich deťmi a výkon ich rodičovských práv a povinností by mal prirodzene pokračovať v neoslabenom rozsahu, ak je to možné.

Povinné spájanie konania o rozvode s konaním o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zostáva zachované. Rozhodovanie súdu o forme starostlivosti rodičov o maloleté deti bude stále aktuálne aj s príchodom inštitútu spoločnej starostlivosti, avšak súd bude mať možnosť v konkrétnom prípade navrhnúť alebo schváliť spoločnú osobnú starostlivosť na základe záujmu oboch rodičov a vzhľadom na potreby konkrétneho dieťaťa.

Spoločná osobná starostlivosť sa dá dohodnúť aj v prípade nezosobášených párov a tiež v prípade, ak súd z akéhokoľvek dôvodu rozhoduje o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností.

Čo bude súd zohľadňovať?

Súd bude rozhodovať medzi osobnou starostlivosťou jedného z rodičov, striedavou starostlivosťou alebo spoločnou osobnou starostlivosťou na základe posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho konkrétnych potrieb. Základným predpokladom pre uvažovanie nad spoločnou starostlivosťou je, že rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, majú o takúto formu starostlivosti záujem a súhlasia s ňou.

Ďalšou podstatnou skutočnosťou, je že sa rodičia vedia o všetkom dôležitom ohľadom ich dieťaťa spoločne a bez sporov dohodnúť. Ak by to tak nebolo, ich konfliktami by sa podkopala stabilita prostredia v ktorom dieťa vyrastá, samotné dieťa by bolo vystavené konfliktom rodičov či konfliktu lojality voči jednému z rodičov a de facto by došlo k tomu, že by spoločná osobná starostlivosť nefungovala a prestala by dávať zmysel.

Zásadnou podmienkou spoločnej starostlivosti naďalej zostáva najlepší záujem konkrétneho dieťaťa v rámci konkrétnej rodiny. Zverením dieťaťa do spoločnej osobnej starostlivosti musí byť vždy splnené kritérium najlepšieho záujmu dieťaťa a rovnako musia byť touto formou starostlivosti zaistené jeho potreby. 

Súd bude naďalej posudzovať každý konkrétny prípad individuálne a hodnotiť aké nové usporiadanie po rozvode/rozchode rodičov bude pre ich dieťa najlepšie, ak sa rodičia nevedia dohodnúť. V prípade, že sa rodičia dohodnúť vedia a predložia súdu rodičovskú dohodu v ktorej sa na určitej forme osobnej starostlivosti vopred dohodli, aj v tomto prípade ju musí finálne schváliť súd a urobí tak iba, ak je v súlade so zákonom.

Novela zákona o rodine upravuje aj otázku výživného v prípade spoločnej osobnej starostlivosti. Súd môže  buď schváliť dohodu rodičov o presnej výške výživného alebo môže určiť, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti sa výživné neurčuje. Pri formálnom neurčení výživného súdom je na rodičoch ako sa dohodnú na každodennom zabezpečení plnenia si svojej vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu.

Použité zdroje:

Schválené znenie zákona zo 4. októbra 2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=518666

Detaily návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony dostupné na: https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=8740