Restoratívna mediácia cez prizmu antických kultúrnych tradícií

Mediácia ako nenásilná komunikácia

Ako je známe, zákony ľudského života sa za posledných niekoľko tisíc rokov zmenili len málo, napriek vývoju materiálnych podmienok jeho života, obrovskému pokroku v oblasti vedy a techniky atď. Pri práci s ľuďmi, ktorí sa ocitli na Slovensku a v Európe so štatútom dočasného útočiska, sme sa o tom opäť presvedčili. Pomocou mediačných postupov a metód sa o to vlastne opierame nielen o moderné skúsenosti s riešením konfliktných situácií či vzťahov, ale aj o úspechy našich duchovných predchodcov v tejto oblasti medziľudských vzťahov.

Staroveké Grécko sa tradične vyznačovalo trializmom možných spôsobov riešenia konfliktov: jednostranná spravodlivosť (sila), súdny súboj (právo) a mediácia (konsenzus). Zároveň sa uprednostňovala mimosúdna forma. [1]

Platón teda tiež poznamenal, že sporné strany by sa mali najprv obrátiť na susedov a priateľov, aby vyriešili spor, a až ak nedôjde k dohode, na súd. Za prvého známeho mediátora v dejinách možno azda označiť Solóna, ktorý bol v čase politickej krízy občanmi zvolený za mediátora medzi stranami (ako poznamenáva Plutarchos, „zmierovateľ a zákonodarca“) a zároveň za archonta Atén, ktorý neskôr tieto funkcie úspešne spojil.

Napriek postupnému vytláčaniu jednostrannej spravodlivosti vo svetle sociokultúrnych zmien a legislatívnych reforiem („spravodlivosť Erinyes“ – bohyne pomsty) a rozvoju súdneho súboja („spravodlivosť rovnováhy“, spojená s bohyňou Aténou) sa tieto formy riešenia sporov naďalej dopĺňali.

Dopĺňajú sa dodnes. Vidíme však, že použitie sily na riešenie sporov medzi krajinami a národmi a medzi obyčajnými ľuďmi len znásobuje utrpenie a je neprijateľné z akéhokoľvek hľadiska.

Už v staroveku Sokrates počas dialógov s rôznymi ľuďmi vyvinul osobitnú formu rozhovoru, ktorej cieľom nebolo určiť, čo je v tej či onej situácii alebo životnej otázke správne alebo nesprávne, ale priblížiť všetkých zúčastnených k pravde alebo dosiahnuť konsenzus v jej chápaní. To je základ nielen filozofického dialógu, ale aj mediácie. [2]

Zásady sokratovského rozhovoru predpokladajú vytvorenie atmosféry slobodnej a otvorenej komunikácie, v ktorej má každá strana právo vyjadriť svoj názor. Sokrates veril, že skutočné poznanie sa nedosahuje prostredníctvom učenia, ale prostredníctvom otázok diskutujúcemu a odpovedí na ne.

Sokratovská konverzácia má niekoľko cieľov. Po prvé, umožňuje účastníkom rozvíjať kritické myslenie, schopnosť analyzovať informácie a vyvodzovať vyvážené závery. Po druhé, podporuje pochopenie cieľov a záujmov účastníkov. A napokon, sokratovský rozhovor pomáha obnoviť dôveru medzi účastníkmi a znovu vytvoriť atmosféru vzájomného rešpektu a rovnosti.

Zároveň sa v cisárskom starovekom Ríme s rozvojom právneho systému presadila iná forma riešenia sporov – súdny súboj. V modeli súdneho riešenia konfliktu sa reprodukuje vojenská rétorika (víťazstvo, porážka) a Themisin meč, symbolizujúci spravodlivosť, symbolicky „rozsekáva“ spor. Výsledkom historického vplyvu rímskej právnej tradície bol „binárny“ prístup k sporu, vyjadrený protikladnými kategóriami: spravodlivý / nespravodlivý, pravdivý / nepravdivý, dobrý / zlý, nevinný / vinný. [1]

Ale, samozrejme, pri všetkých výhodách justície, jej kontradiktórna forma, ktorá sa stala klasikou, v mnohých prípadoch neumožňuje vyriešiť konflikt, pôsobí len ako formálny mechanizmus a v skutočnosti – len zhoršuje vzťahy strán.

 

Miesto mediácie v modernej spoločnosti

V modernej spoločnosti teda existujú dva nenásilné spôsoby riešenia konfliktu po tom, čo priame rokovania medzi jeho účastníkmi neviedli k jeho urovnaniu:

– súdne konanie;

– postup mediácie.

Mediácia a súdne konanie majú viacero prienikov – mediácia môže byť posledná šanca, ako sa vyhnúť súdnemu sporu, je to teda postup v pravom zmysle pojmu mimosúdne riešenie. [3]

Súdne konanie trvá dlho, je nákladné a konflikt rieši sudca, ktorý rozhoduje na základe svojho chápania zákonnosti a spravodlivosti. Je to „civilizovaná vojna“, kontradiktórny proces – kto koho porazí.

Pri mediácii strany konfliktu s pomocou mediátora spoločne hľadajú východisko zo situácie, pričom si samostatne určia lehotu a podmienky postupov a vynakladajú na to podstatne menej úsilia a peňazí ako na súde. Mediácia je špeciálne organizované vyjednávanie, pri ktorom mediátor (namiesto advokátov oboch strán) organizuje proces vyjednávania ako neutrálna osoba voči obom stranám konfliktu. Mediátor namiesto Sokrata kladie a objasňuje otázky každej zo strán konfliktu, čím im pomáha navzájom sa vypočuť.

Na súde sú sporné strany povinné podriadiť sa súdnemu rozhodnutiu, aj keď jedna alebo dokonca obe strany nie sú s rozhodnutím spokojné. Pri mediácii sa všetky rozhodnutia prijímajú len na základe vzájomnej dohody strán a obe strany dobrovoľne prijímajú povinnosť rešpektovať rozhodnutie, ktoré spoločne prijali. Je zrejmé, že strany tak robia, ak sú s rozhodnutím spokojné.

Úlohou súdu je určiť, kto má pravdu a kto nie alebo rozdeliť vinu medzi nich. Cieľom mediácie je nájsť dohodu. V priebehu mediácie strany sporu prestanú hľadať, čo je správne a čo nie, a s pomocou mediátora diskutujú o rôznych možnostiach riešenia konfliktu a spoločne vyberú tú, ktorú obe strany považujú za najlepšiu, pričom zvažujú „riziká“ navrhovaných možností. Mediácia sa zameriava skôr na to, čo každá strana chápe ako spravodlivosť, než priamo na právne zákony, precedensy alebo pravidlá.

Predpokladá sa, že akútne konflikty sa prostredníctvom mediácie riešia rýchlo, pretože v tomto prípade je ľahšie identifikovať záujmy a priority strán. Každá emotívna situácia je sprevádzaná emotívnymi pocitmi. Najčastejšie prichádzajú na mediáciu ľudia, ktorí sú v stave konfliktu a konfrontácie. Sú naplnení rôznymi pocitmi voči sebe navzájom. Hlavne hnev, strach, odpor, nenávisť. Vplyv okolností vrátane konfliktných situácií vytvára v človeku určité emócie. Zvyčajne ide o vnútrorodinné konflikty, konflikty s obchodnými partnermi, so susedmi doma alebo na vidieku.

Mediačná technika je zameraná na prácu s prežívaniami človeka, s jeho emóciami. Vyjadrenie emócií v mediačnom konaní prebieha s prihliadnutím na stanovený rámec a pod kontrolou mediátora. V súdnom spore je zohľadnenie emocionálnej stránky prípadu druhoradé.

Samozrejme, v mnohých situáciách môže byť ťažké zmierniť konflikt, najmä ak druhá strana nie je schopná dialógu, ale v prípade, keď obe strany sporu nie sú proti diskusii, je vhodnejšie uchýliť sa k mediačnému konaniu. [4]

Vstup oboch sporných strán do procesu mediácie je dobrovoľný a mediátor je slobodne zvolený. V tomto ohľade je mediácia podobná arbitráži formou rozhodcovského súdu.

Problémy odídencov a nútených presídlencov v krajinách EÚ vytvárajú nové podmienky pre život státisícov ľudí, ktorí sa ocitli v novom sociokultúrnom prostredí. To vytvára konflikty v bodoch a líniách ich kontaktu s novou realitou.

 

Nové formy vykonávania pro-bono mediačných postupov

Uvedomujúc si nevyhnutnosť konfliktov s nútenými presídlencami na Slovensku a potrebu mimosúdnej pomoci pri ich riešení a prevencii, združenie slovenských mediátorov MEDIÁCIA.online, o.z. vytvorilo KLUB Fides (z lat. Fides – dôvera, svedomitosť), ktorého prvotným cieľom bolo poskytnúť núteným presídlencom sociálno-právnu a psychologickú pomoc. Ide vlastne o sociálny program komunity mediátorov, realizovaný vo formáte klubu, ktorý je chápaný ako miesto stretávania a riešenia problémov novoprichádzajúcich obyvateľov na Slovensko, priestor komunikácie medzi nimi a odborníkmi – nositeľmi vedomostí a know-how, ktorí im pomáhajú začleniť sa do nového sociálneho prostredia. [5]

Základným projektom klubu je projekt „Kultúrny mediátor“, ktorý v súvislosti s riešením akútnych problémov nútených presídlencov na Slovensku v roku 2022 – prvej polovici roku 2023 prechádza do koľajníc systematickej práce na tvorbe kultúrnych podujatí, na ktorých sa zúčastňujú tak novoprichádzajúci obyvatelia, ako aj trvalí obyvatelia, občania Slovenska.

V súčasnosti klub rozšíril svoju činnosť na všetky kategórie cudzincov na Slovensko a na osoby, ktoré s nimi prichádzajú do styku v bežnom živote, v práci, v sociálnej sfére. Cieľovou skupinou, pre ktorú dobrovoľníci klubu pracujú, sú teda ľudia, ktorí potrebujú inkluzívne sprevádzanie životom na Slovensku, a občania krajiny, ktorí s nimi prichádzajú do styku a majú problémy s tolerantným vnímaním tejto kategórie ľudí.

V rámci činnosti klubu sa uskutočnilo niekoľko desiatok stretnutí zástupcov cieľovej skupiny a dobrovoľníckych odborníkov vo formáte seminárov a workshopov, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia združenia mediátorov, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Odboru prevencie kriminality Ministerstva vnútra SR, spoločnosti / informačného portálu Profesia, medzinárodnej kresťanskej a charitatívnej organizácie Armádа spásy na Slovensku, Poľského inštitútu na Slovensku a iné.

Medzi hlavné témy diskusie patria: aspekty integrácie, pracovné a sociálne vzťahy, rozvoj pracovných zručností, právne povedomie a formy pomoci v rôznych sférach života, manažment rizík socializácie, riešenie predkonfliktných situácií a praktické aspekty ochrany práv, metody zvládania stresových situácií, význam sebaúcty a sebareflexie, kľúčové aspekty mediácie ako metódy mimosúdneho riešenia sporov, interkultúrny dialóg, formovanie tolerancie, harmonizácie kultúrnych tradícií a medziľudských vzťahov atď.

Prostredníctvom týchto seminárov, následných ústnych a písomných individuálnych poradenských stretnutí, publikácií na sociálnych sieťach a v klubovej skupine WhatsApp sa informácie o špecifikách riešenia mnohých problémov dostali k desiatkam a stovkám ľudí.

Osobitosťou práce klubu je, že mnohí zástupcovia cieľovej skupiny sa nielen zúčastňujú na jeho aktivitách, ale udržiavajú aj stabilné vzťahy medzi sebou, s dobrovoľníkmi, tímom odborníkov, koordinátorom klubu, čím vlastne vytvárajú komunitu klubového typu, ktorá sa stretáva na kultúrnych podujatiach klubu, ako je napríklad galakoncert Kaleidoskop rytmov. [6]

 

Restoratívna mediácia ako forma sociálnej terapie

Kultúra a kultúrne podujatia sú ďalším dôležitým prvkom klubu, ktorý umožňuje budovať most vzájomného porozumenia medzi ľuďmi rôznych národností a sociálnych vrstiev pomocou jazyka umenia, čím umožňuje implementáciu modelu restoratívnej justície v sociokultúrnej forme orientačným, nenútiacim spôsobom.

Vo svojej klasickej „rímskej“ podobe model restoratívnej justície chráni práva obetí protiprávnych činov alebo udalostí. Je to súdny spôsob reakcie na nespravodlivosť, konflikt a jeho cieľom je v čo najväčšej miere obnoviť ich rešpekt, rovnosť a dôstojnosť. [7]

Rovnaký výsledok možno dosiahnuť s oveľa nižšími psychologickými a finančnými nákladmi prostredníctvom postupov restoratívnej mediácie.

Ľudia, ktorí boli kvôli vojne nútení opustiť svoju krajinu, si skutočne potrebujú zachovať širokú škálu svojich fyzických, emocionálnych, psychologických, duchovných a materiálnych potrieb. Zároveň je ich pocit slobody obmedzený strachom a obavami, hnevom a zatrpknutosťou a niekedy aj fyzickou alebo materiálnou stratou. Bolesť, úražky a spomienka na násilníka môžu mať negatívny vplyv na celý život obetí.

Restoratívny prístup v kontexte činnosti združenia mediátorov znamená obnovenie duševnej rovnováhy účastníkov a ich schopnosti mať priateľské, dôveryhodné a harmonické vzťahy v živote spoločnosti.

Podľa nášho názoru má arteterapeutická podpora dospelých a detí v ťažkých životných situáciách regeneračný účinok, vďaka ktorému odhaľujú svoj tvorivý potenciál a stávajú sa sebestačnejšími.

V mnohých ohľadoch je arteterapia spevom a tancom liečivá, je to príležitosť ukázať svoje improvizačné a umelecké schopnosti. Pomáha všetkým ľuďom s tvorivými bunkami realizovať sa ako nositelia kultúrnych tradícií, speváckych, tanečných, baletných a akýchkoľvek iných umeleckých schopností. [6]

Súčasťou arteterapie sú aj neformálne diskusie o kultúrnej rozmanitosti, ktorá spája ľudí rôznych národností, náboženstiev a názorov. Po uskutočnení série rôznych kultúrnych podujatí sme sa presvedčili, že práve interkultúrny dialóg prináša vzájomné porozumenie a zmierenie na miestnej úrovni a buduje pozitívne vzťahy.

Jazyk kultúry je univerzálny, je prístupný predstaviteľom všetkých národov a sociálnych skupín. Kultúra je mostom medzi predstaviteľmi rôznych národov, sociálnych a územných sfér. Mostom vzájomného porozumenia. Kultúra nám dáva jedinečnú možnosť vyjadriť emócie, objaviť najhlbšie vrstvy ľudského myslenia a inšpirovať nás novými perspektívami. Umenie nás učí tolerancii, empatii a rešpektu.

Umenie komunikácie a budovania dôvery, ktoré vytvára mosty medzi ľuďmi, skupinami a kultúrami, zahŕňa proces mediácie, ktorý sa snaží nájsť cesty porozumenia a riešenia konfliktov.

Mediácia, ktorá je založená na restoratívnom prístupe, umožňuje oslobodiť sa od negatívnych stavov a získať zdroj pre spoločné hľadanie východiska zo situácie. Ide o proces zameraný predovšetkým na obnovenie dôvery. [8]

Na záver nezabúdajme, že Sokrates radil preosiať informácie, ktoré k nám prichádzajú zovšadiaľ, preosievali ich cez tri sitá. Prvým je sito pravdy. Druhým sitom je sito dobra. Ak teda informácia nie je v prospech dobra alebo nie je pravdivá, nemali by sme ju prijať. A napokon tretím sitom je sito užitočnosti. Bude táto informácia užitočná? A informáciám, ktoré neprejdú sitom pravdy, dobra a užitočnosti, by sme sa mali vyhýbať.

 

 

Použité zdroje

 

[1] V. Sleženkov. Mediácia v dejinách: Grécke a rímske modely spravodlivosti, 2020

[2] Sokratova metóda https://sk.wikipedia.org/wiki/Sokratova_met%C3%B3da

Sokratovské dialógy

https://diletant.media/articles/35526409/?ysclid=lojuizxawv312256673

[3] Mediácia odporúčaná súdmi je cestou k vyriešeniu sporov mimosúdne, 2022

https://www.justice.gov.sk/tlacovespravy/tlacova-sprava-3768/

[4] Rozdiel medzi súdom a mediáciou v rodinnom spore, 2022

https://martinbiskupic.sk/rozdiel-medzi-sudom-a-mediaciou-v-rodinnom-spore/

[5] https://www.mediacia.online/kulturna-mediacia/

[6] Kultúrne podujatia organizované KLUBom Fides v rámci programu harmonizácie kultúrnych tradícií a medziľudských vzťahov, 2023

https://www.mediacia.online/informacna-sprava-o-kulturnom-podujati-organizovanom-klubom-fides-v-ramci-programu-harmonizacie-kulturnych-tradicii-a-medziludskych-vztahov/

https://www.mediacia.online/informacna-sprava-z-priatelskeho-stretnutia-22-aprila-2023/

https://www.polonia.sk/2023/03/05/ukrainski-wieczor-w-instytucie-polskim/

[7] Restorative Justice

https://www.unodc.org/e4j/en/crime-prevention-criminal-justice/module-8/key-issues/1–concept–values-and-origin-of-restorative-justice.html

[8] Restorative Mediation

https://mediate.com/restorative-mediation/